Tono Šingliar oslavuje 70 rokov!!!

Tóno je ikona nášho klubu a všetci vieme, že keď ideme na zápas k súperovi a máme ho v aute, tak o zábavu je postarané. Na každú situáciu vysúka z rukáva nejaký vtip, prípadne vtipnú historku. Zážitok z pred pár dní. Stretli sme sa v “Brooklyne” na obede a tak sa ho pýtam, ako dopadol na turnaji v Poľsku. Že skončil druhý. Keď sa ho tak medzičasom spýtam a kto bol prvý? odpovedá: “Plný autobus Rusov.” 🙂 🙂 🙂 . Vedel by som aj pár pikantnejších vtipov, ale tie uverejniť moc nelze.  🙂

Vždy úplne v pohode, flegmatik v najlepšom zmysle slova, s povestnou briadkou a s lahodným pomalým krokom, vychutnávajúci si život plnými dúškami. Snáď nikdy som ho nevidel ani len v náznaku, žeby sa niekde ponáhľal, alebo že by bol naštvaný. To je náš Tono. A vždy ochotný reprezentovať, či je to druhá, alebo piata liga. K jubileu mu prajeme všetko najlepšie, nech nám ešte dlllllho po partiách ukazuje ako sme to mali vyhraté, alebo prehraté. 🙂 🙂 🙂 .

Ak ste nezachytili veľký rozhovor s Tónom v týždenníku ORAVA, ale aj v celoštátnom denníku SME pri príležitosti jeho 70-tich narodenín, tak ho uverejňujeme v plnom znení aj na našej stránke. (Administrátor)

DOLNÝ KUBÍN. Pred pár dňami mal 70. narodeniny a čoskoro ich oslávi. Miluje motorky, hrá šachy a v zásobe má vždy pár dobrých vtipov, o ktoré sa na počkanie podelí. Je neprehliadnuteľný, nielen preto, že dorástol do poriadnej výšky. V meste ho pozná takmer každý, deti si o ňom šuškajú kvôli jeho povolaniu. Anton Šingliar je patológom Dolnooravskej nemocnice, pracuje v nej nepretržite už 45 rokov.   

Čo je náplňou vašej práce?

Na rozdiel od všeobecne zažitej predstavy normovaný patológ nepitve mŕtvych. Robím len pre živých, takzvanú biopsiu, bio znamená živý.

Nebrodíme sa po kolená v črevách, s mŕtvolami nemáme absolútne nič. Keď je potrebná pitva, príde pohrebná služba, a zabezpečí prevoz tela do Martina, kde ju robia.

Ja vyšetrujem mikroskopicky tkanivá alebo bunky živých ľudí. Či už z tela samovoľne vylúčené, vypichnuté, vytiahnuté, vyrezané alebo vyškrabané, skrátka nejako sa ten materiál musí ku mne dostať. A z materiálu, ktorý je samozrejme patrične zachovaný a spracovaný, určím klinickú diagnózu. Podľa nej lekár pracuje ďalej s pacientom.

Kedy predovšetkým je biopsia potrebná?

Napríklad, keď žena príde do nemocnice s hrčkou v prsníku, lekári ju vyšetria a operujú. Hrčku vyberú a ihneď pošlú k nám. Za chvíľu im zavoláme, či je to rakovina, či pacientke majú vybrať ten a ten okraj, alebo jej vyoperovať uzliny spod pazuchy. To všetko počas operácie. Kým je uspaná, aby sa nerezalo dvakrát, aby nemuseli znova operovať a uspávať. Počas narkózy ubúdajú mozgové bunky, každý zákrok je pre organizmus trauma.

Takto lekár hneď vie, či môže spokojne dokončiť zákrok a pacientku zašiť, alebo ešte niečo musí urobiť.

Mať výsledok čo najskôr, má veľký význam aj v iných prípadoch. Ak by zoperovali pacientovi jeden lalok štítnej žľazy, medzitým by prišiel víkend, a výsledok by dostali za týždeň, už by to miesto bolo zrastené, zjazvené. Cez jazvy sa zle robí, je tam rekurent, ak ho prerežú, môžu ochrnúť hlasivky.

Pritom niektorí neznalí mi vravia: ty máš kedy, tebe sa nik nesťažuje.

Ako je možné tak rýchle vyšetrenie?

Na oddelení máme takzvaný zmrazovací mikrotón, v prístroji je stále mínus dvadsaťpäť stupňov Celzia. Z doručeného tkaniva si odoberieme malú vzorku a vložíme ju do média, ktoré špecificky prenáša teplo a hneď mrzne.

Materiál sa musí zmraziť, aby laborantky mohli zo vzorky urobiť štyri mikróny tenké rezy, nafarbiť ich a dať mi ich pripravené na sklíčku, to trvá do desať minút. Ja to pozriem pod mikroskopom, zavolám výsledok, a zapíšem ho do bločku.

S akou veľkosťou odobraného materiálu pracujete?

Od veľkosti špendlíkovej hlavičky po kus čreva alebo celý prsník. Materiál sa musí zafixovať v takom stave, v akom ho vyberú, preto ho napríklad uložia do formalínu, aby nenastal hnilobný proces a autolýza (pozn. red. rozklad). Z takto zafixovaného materiálu nám spracovanie trvá do troch dní, zo spomínaného kryomikrotómu do desať minút.

Je pravda, že skúmate pomalé vírusové ochorenia mozgu?

Dolnooravská nemocnica spolupracovala na základnom výskume pomalých vírusových ochorení mozgu z dôvodu zvýšeného výskytu Creutzfeldt-Jacobovej choroby na Orave. To bolo dávno, teraz sa na výskume nepodieľame.

O čo išlo?

Zistilo sa, že na svete existujú častice, ktoré nazvali prióny. Prión je niečo ako vírus ale bez nukleovej kyseliny. Vírusy majú buď ribonukleovú (RNA) alebo deoxyribonukleovú kyselinu (DNA) a bielkovinný obal. A prión je akoby len ten bielkovinný obal. Doteraz sa nevie, či je to niečo živé. Ani vírus nie je v podstate živý, pretože dokáže kryštalizovať.

Prióny sú teda bielkovinné častice bez nukleovej kyseliny, čiže nemajú taký základ života ako my všetci. Ale napriek tomu, keď sa dostanú do organizmu, tak ho dokážu prinútiť, aby ich vytváral znovu a znovu, tak ako to dokáže vírus.

Potom sa usadia hlavne v mozgu a vznikne takzvaná spongiózna encefalopatia, že sa nahromadia v mozgových bunkách. U ľudí spôsobujú chorobu šialených kráv, Creutzfeldt – Jacob, Gerstmannov-Sträusslerov-Scheinkerov syndróm, Fatálnu familiárnu insomniu, pri ktorej človek stratí schopnosť spať alebo ochorenie kuru.

Človek umrie. Nie je to hneď, môže trvať dlho, kým sa prióny namnožia tak, že mozgové bunky odchádzajú a zostane ich málo na život.

Ešteže je to minulosť.

Nie je, len výskum. Na Orave je najvyšší výskyt Creutzfeldt-Jacobovej choroby na svete. Normálne je jeden prípad na milión ľudí, u nás je 150-tisíc ľudí a ročne máme stále takýchto potvrdených prípadov desať.

Akým spôsobom sa choroba prenáša?

Podozrenie, že súvisí s ovčím mozgom, sa potvrdilo. Našla sa aj v mozgoch kráv.

Choroba kuru, rozšírená okolo Indonézskych ostrovov, bola napríklad potvrdená u ľudožrútov, ktorí jedli ľudí aj s mozgom.

Aby sa človek nakazil, musí zjesť mozog ovce alebo kravy?

Nie. Keď je napríklad napadnutý mozog položený na doske niekde, kde spracovávajú mäso, teoreticky by sa mohol prión šíriť, pretože je nezničiteľný, je veľmi odolný.

Neodstráni ho ani tepelné spracovanie. Je to síce bielkovinná látka, ale veľmi málo sa denaturuje, aj veľmi silnými kyselinami, zásadami, aj teplom, sa nekriví, zostáva jej schopnosť vyvolávať samoreprodukciu a replikáciu.

Čiže sa dá nakaziť kontaminovaným produktom živočíšnej výroby?

Doteraz nie je celkom jasný spôsob prenosu.

Ale pri prevalení sa choroby šialených kráv sa prestalo jesť mäso od miechy, karmenádle, lebo choroba sa usadzuje v nervovom systéme.

Zistili ste, prečo je vysoký výskyt práve na Orave?

Súvisí to s chovom oviec.

Tie predsa chovajú aj na Novom Zélande a v iných krajinách.

Ibaže dôležitú úlohu zohráva aj geneticky podmienená vnímavosť na prión. Zrejme je to na Orave spôsobené genetickou predispozíciou. V súčasnosti sa s ochorením stretávajú najmä na neurológii, pretože má neurologické príznaky.

Ako sa choroba diagnostikuje? Dá sa liečiť?

Nedá sa liečiť, zabíja so stopercentnou istotou. Odhaliť sa dá, má špecifické vlny na EEG, dá sa urobiť genetika a antifibrilárne protilátky, lebo mozgové bunky súvisia s nervovými vláknami, tie sa rozpadajú a dajú sa objaviť v krvi. Pacientovi včasná diagnostika v konečnom dôsledku nepomôže, ale môže znížiť riziko nákazy ostatných.

Ohrození sú blízki ale aj zdravotníci, hoci prenos nie je objasnený, nakaziť sa môže aj zdravotná sestra. Pacient je tak či tak odpísaný, lenže kým sa na to príde, odoberajú mu krv a podobne, a napríklad až po mesiaci prídu na to, že má Creutzfeldt-Jacobovu chorobu.

Vy ste nikdy nepitvali?

Pitval som, a prestal som, keď bol ministrom zdravotníctva Zajac. Podľa mňa je jediný, kto mal predstavu ako má fungovať zdravotníctvo.

Prišiel s tým, že ak chirurg operuje, a pacient mu zomrie, tak ho patológ vlastne kontroluje. Čiže ak sú obaja platení rovnakou nemocnicou,  je to konflikt záujmov. Tak to zmenil. Chcel zaviesť systém nezávislého koronera. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je jedna časť, lenže z  reformy zostali len ostrovčeky, ktoré nespolupracujú, padla Radičovej vláda a on to nedokončil.

Uľavilo sa vám? Ktorá robota bola pre vás jednoduchšia?

Pitva je jednoduchšia po intelektuálnej stránke, je to remeslo, mäsiarčina. Ale nie je celkom pravda, že už i tak nikomu nepomôže, lebo môže odhaliť tuberkulózy a vrodené chyby, a pomôcť tak ochrániť ostatných živých.

Na Orave je teraz ročne päťdesiat nových prípadov tuberkulózy, čiže nie je celkom zažehnaná.

Odkiaľ k vám na oddelenie prevažne prichádza materiál?

Najčastejšie z chirurgie. Súčasťou mojej práce je aj cytológia. Gynekologické odbery putujú tiež na patológiu, ako aj cytológia z vody, ktorú vytiahnu lekári pacientovi z hrudníka, alebo z brucha, s cieľom zistiť, či ide o rakovinu alebo zápal. Podľa zloženie buniek, ktoré sú v nej, sa snažím určiť diagnózu. Treba skontrolovať pomer mezotélií, zápalových elementov, či sa tam nájdu nejaké bunky, ktoré tam nemajú byť.

Napríklad, keď žena začne krvácať z rodidiel, tak dokážem povedať, že je to taká a taká hormonálna porucha, alebo je to zápal, alebo je to polyp, alebo je to potrat, alebo je to nádor, aký presne a kam rastie. To všetko vieme vyšetriť z odobratého tkaniva.

Kontrolujete aj vyoperované znamienka?

Áno, asi najznámejším histologickým vyšetrením je kontrola vyrezaného znamienka. Ale oveľa závažnejším je, keď vyštiknú vzorku z konečníka, a patológ musí určiť, či  je to rakovina alebo nie.

Lebo ak je to rakovina, pacientovi zašijú análny otvor, pretože sa porušia nervy, a nedokáže ho zavrieť. Okrem toho sa to nedá ošetrovať, oveľa jednoduchšie je ošetrovať, a starať sa výmenou vrecúšok o vývod z brucha, cez ktorý pacient po zašití vylučuje.

Znie to poriadne nepríjemne

Ale je to na dennom poriadku, dnes som mal pod mikroskopom sedem nádorov.

Hovorí sa, že patológ nemôže nič pokaziť, pri tejto všeobecne známej vete sa už aj prestávam usmievať. Veď si len predstavte, že by som dal niekomu zašiť zadok a on by nemal rakovinu. Alebo keby som dal žene zbytočne odrezať prsník, alebo naopak by som jej ho nechal, a ona by za dva roky umrela na metastázy. Ide o veľmi zodpovedné rozhodnutie pri vyhodnotení každého jedného sklíčka.

Jedna stará pani doktorka hovorila, že veď patológ len niečo napíše, a keď to vyjde, vyjde, alebo nevyjde, a pacient zomrie. Nie je to tak.

Okrem toho všetky tkanivá, sklíčka so vzorkami a bločky ku nim sa uchovávajú. Máme ich 45 rokov, možno aj päťdesiat niektoré. Je povinnosť skladovať dvadsať rokov sklíčka a bločky, ktoré sa z tých sklíčok vyrábajú, zatiaľ navždy.

To musí byť kvantum materiálu.

Veď je. Časť skladujeme na oddelení, a oveľa viac v pivnici. Ročne mám bežne 10-tisíc vzoriek tkaniva zaliateho v parafíne, do jedného veľkého vreca sa ich zmestí okolo 700 kusov.

S čím sa stretávate v práci najčastejšie?

Prsníky a štítna žľaza, u mužov najčastejšie prostata, u žien vedú prsníka a vaječníky. Alebo keď náhodou nájdu niečo v bruchu pri operácii, a nevedia, čo to je, niečo nezvyčajné Ambulantní chirurgovia k nám posielajú najmä znamienka, ale to je pomerne jednoduchá diagnostika, pokiaľ tam nie je melanón, bradavice, névy, zápaly a atrofie kože.

Stáva sa, že aj po vybratí znamienka pacient po rokoch umrie, na melanóm sa zomiera buď do troch mesiacov alebo do tridsať rokov. Lebo biológia nie je taká exaktná, každá bunka sa správa inak, aj každý imunitný systém sa správa inak, niektorý udrží rakovinu na uzde, iný nie. 

Vzorky dostávate pod nejakým číslom, alebo viete koho sú?

Viem. Najhoršie sa pozerá známym.

Dokážete vždy určiť diagnózu z pohľadu do mikroskopu?

Nie je to vždy tak jasné, že pozriem a vidím, aj keď v 90-tich percentách áno, možno aj viac. Nefunguje to tak, že zakrútim nejakou kľukou na mikroskope a vypadne diagnóza. Je x faktorov, ktoré treba poriadne zvážiť. Občas sa musím na to vyspať dva dni a zas sa na sklíčko pozrieť, je to nepredstaviteľne zodpovedná práca. A pritom ľudia si myslia, že každý patológ pije. Musím byť triezvy a poriadne analyzovať.

Keď si nie som istý, mám ešte ďalšie možnosti. Existujú protilátky, séra proti jednotlivým bunkám, jednotlivým typom tkanív. Sú drahé, mililiter stojí asi tisíc eur, nemôžeme mať paletu tristo sér na oddelení. Čiže keď mám pochybnosti, oslovím špecializované pracovisko, kde sa na to pozrú aj iní ľudia.

V Martine je desať patológov, každý sa na niečo špecializuje, a majú aj viaceré protilátky, s ktorými dokážu vyšetrovať. Nie, že by sme vždy presne stanovili o čo ide, ale aspoň sme vylúčili všetko ostatné.

Sú prípady, ktoré sa riešia v Bratislave, v Plzni, vo Viedni, niekedy aj pol roka, kým na to neprídu, lebo je to niekedy na hrane.

Teraz sa práve pripravuje digitalizácia, program, ktorým chcú zosieťovať patológie a bude možné poslať obrázok spod mikroskopu. Nie je to dokonalé, ale pokrok to je.

Ako to, že sa z vás pri vašom povolaní nestal pesimista?

Nemám kedy.