Tesná prehra v dramatickom derby zápase na pôde Trstenej

Report k tomuto zápasu sa mi veru nepísal ľahko, snáď sa mi podarilo ako tak zhodnotiť toto stretnutie a nebudú žiadne námietky. Stretnutie v Trstenej malo pre nás veľmi zlý koniec. Ako sa postupne partie dohrávali a ostatné ešte hrali, tak to vyzeralo, že minimálne remízu z tohto zápasu a tak jeden bod do tabuľky máme istý, dokonca sme mohli pokojne hovoriť aj o víťazstve. Avšak, šťastena napokon sadla na domáci celok, ktorý tak v 4.lige ešte body nestratil. Poďme si teda priblížiť, ako sa pre nás toto smolné stretnutie vyvíjalo.

Dňa 11.11.2018 sme cestovali do Trstenej,  kde nás čakalo derby stretnutie v štvrtej lige. Domáci celok má postupové ambície a podľa očakávania aj na tretie kolo nastúpili všetci ich hráči zo základnej zostavy. Naša zostava však takisto nebola nijak slabá, z pôvodnej nominácie vypadli Palo Knaperek a zatiaľ stopercentný Erik Vrbinčík. V teplom jesennom počasí sme rýchlo absolvovali cestu do Trstenej v optimistickej nálade a pripravení zabojovať s domácim celkom o víťazstvo.

Ako prvá sa skončila partia na siedmej šachovnici s nerozhodným výsledkom. Miro Revaj a ani Michal Pažitný nedokázali vymyslieť nič, čoby mohlo viesť k výhre. Ja som bol dnes s mojou hrou celkom spokojný, silnejšieho súpera som sa nezľakol a aj v pozápasovej analýze mi moji kolegovia nič vážneho nevyčítali, ale vždy je samozrejme čo zlepšovať a rád som si opäť nechal čo to poradiť a vysvetliť. O asi päť minút sa skončila partia o šachovnicu vyššie, keď Vlado Salva podľahol Palovi Surovčíkovi. Táto partia nemusela pre nášho hráča dopadnúť takto, Vladovi potom v analýze ukázali, že mohol dať súperovi mat, ale takúto kombináciu by videl len málokto. Vlada prehra samozrejme mrzela, ale stále sa ešte hralo na ďalších šachovniciach. O vyrovnávajúci bod sa postaral Jakub Homolka na štvrtej šachovnici, keď zvládol bravúrne ťažkú koncovku a takticky umordoval Valeriána Valašeka, radosť pozerať na takúto partiu.

Potom sme dlhšie čakali na závery ostatných partií, ale podľa vývoja na šachovniciach sme kalkulovali, že aspoň remízu máme istú a nahlas sme hovorili aj o výhre. Obaja Jurajovia stáli na výhru, Stano Lacko mal istú remízu, doktor nestál nijak hrozne, len u Peťa Halušku to už optimisticky nevyzeralo. Podľa očakávania dokázal Ďuri Pecho dotiahnúť partiu do zdárneho konca, keď jeho súper Dušan Gembala prišiel o kvalitu a napokon sa tesne pred matom vzdal. Náš kapitán tak opäť zvládol svoju partiu výborne a naštartoval nás za úspechom v Trstenej. Na ôsmej šachovnici sa zrodila remíza, ktorá sa podľa vývoja očakávala už dávno, ale domáci Michal Hucko skúšal, či Stano nespraví v koncovke chybu. Nespravil, takže aj táto remíza je určite spravodlivá. Vyhrávali sme teda 3:2 a stačil už len jeden krok, aby sme aspoň remizovali na horúcej pôde v Trstenej.

Ostalo tak dohrať tri partie. Peťo Haluška dnes bojoval na druhej šachovnici veľmi statočne, ale napokon na Jozefa Páleníka nestačil. Stratil jedného pešiaka a dostal sa do komplikovanej pozície, ale predsa len sa dokázal ešte ako tak vyhrabať a miestami to vyzeralo, žeby Peťo prehrať nemusel. Domáci hráč však vymyslel skvelú kombináciu a veľký tlak už Peťo neustál,  sa musel vzdať. Stav sa vyrovnal na 3:3 a tak mali o osude celého tohto stretnutia rozhodnúť dve partie. Napätie sa v miestnosti dalo doslova krájať, bolo to celé ako na hojdačke.

Nasledujúce riadky a zhodnotenie sa píše len veľmi ťažko. Vyššie som spomínal, že Juro Baričák stál na výhru. Mal dve veže proti dvom súperovim jazdcom, obaja mali ešte dámu a bol vyrovnaný počet pešiakov. Juro opäť predviedol peknú kombinačnú hru, pri ktorej získal spomenuté dve kvality navrch, ale ako sám ukázal, dalo sa z toho vyťažiť oveľa viac a partiu mohol dávno vyhrať. Ale aj tak, pri postavení na šachovnici bolo jasné, že toto sa prehrať azda ani nedá. Nuž, ale zrejme zaúradovala nejaká vyššia moc a domáci Jozef Drahula sa po skončení partie radoval, ako keby sa stal novým majstrom sveta. Juraj si to naukladal veľmi zle a tesne pred matom sa musel vzdať. Ďuri bol pekne nahnevaný sám na seba a nechcel ani v analýze ukázať, ako si to celé pokazil. Bolo by však zrejme najlepšie, keby svoju partiu nahral na stránku, aby si ju každý mohol pozrieť a vidieť, čo sa to vlastne stalo. Trstená tak vyhrávala 4:3 a prebiehal ešte súboj na prvej šachovnici. Anton Šingliar by už túto partiu vyhrať nedokázal, skôr to bol boj o remízu. Peťo Gasper to však už zbytočne nechcel naťahovať a ponúkol nášmu hráčovi remízu, ktorú doktor nemal prečo neprijať. 

Trstená tak v tomto derby stretnutí zvíťazila 4,5:3,5. Aj samotní domáci hráči po zápase zhodnotili, že to bolo veľmi šťastné víťazstvo a že to vyzeralo počas celého stretnutia s nimi bledo. Nuž, nič sa nedá robiť, aj taký je život a obzvlásť šport, všetko je to o chybách. Verme, že v ďalších zápasoch už bude stáť pani šťastena pri našich hráčoch.

Miroslav Revaj