Juraj Baričák – Sebareflexívne hodnotenie sezóny 2018/2019 z môjho pohľadu.

Tak toto by mohol byť aj návod na novú rubriku “sebahodnotenie”. Juraj Baričák zo subjektívneho pohľadu ako aj z čísel kriticky zhodnotil svoje účinkovanie v tejto sezóne. Pridá sa ešte niekto? A mohol by to doplniť aj nejakou peknnou okomentovanou partiou. (Administrátor)

Samozrejme na úvod uvediem pár číslic. V podstate je to o štatistike, a až potom o nejakom subjektívno sebareflexívnom pocite a komentári. V tejto sezóne som odohral tri zápasy v III. lige a desať zápasov v IV.lige s celkovým počtom bodov 7b. Na prvý pohľad nie zlé, ale ani nie na superoslavu.

Moji súperi mali priemerné ELO cca 1750 ( v III. a IV. lige ) a pri úspešnosti 53% asi by som mal byť s hľadiska ELA troška vyššie, ale nie som.

Decembrovo januárova vlna výhier ma síce potiahla hore cez 1700, ale potom som išiel zasa dolu z kopca.

Tak toto sú čísla. A teraz to skúsim dať pocitovo.

Sezóna pre mňa mala pozitíva ale aj negatíva, nad ktorými sa musím sám zamyslieť, sám ich vyhodnotiť, a sám si povedať čo, kde a ako na to, aby som sa vyvaroval zaváhaní, ktoré sa mi podarilo „vyprodukovať“ v niektorých partiách.

Preventívne začnem tými negatívami.

III. liga, 2b/3z, celkom fajn, ale….prvý zápas odfláknutý, otvorená pozícia, stál som lepšie, ale zvolil som zlý plán pokračovania, a potom to už išlo dolu vodou, čiže zle. Dve výhry mi síce následne pozdvihli náladu, zvlášť druhá partia, tam som naozaj odovzdal všetko, ale v tretej…no des…..super vyhratá pozícia z mojej strany, ktorú som domrvil a potom som po chybe súpera vyhral…..čiže žiadne fanfáry nebudú, ale tvrdé zamyslenie, že prečo som supervyhratú pozíciu doslova a do písmena skoro prehral………

1. liga. Tak tu ma bude ešte dlho mátať prehra s Drahulom ( 1824 ) v Trstenej. Tak to bolo naozaj něco. Tá partia sa asi ani nedala prehrať. Remíza na Liptove s Maťom Sivčákom ( 1901), tak to bude mojom druhou nočnou morou. Obidve partie supervyhraté, v prvom prípade strata koncentrácie, však sa to vyhrá samo, v druhom prípade som omylom chytil do ruky zlú figúru……Otázka je čo s tým urobím. Menej fajčiť by mi asi odporučil náš kapitán Ďuri Pecho a sedieť na riti za šachovnicou!

Pozitíva.

Tak to skúsim zhrnúť do skromného komentáru. Vrátil som sa k ostrej hre, vyšli mi partie so silnými hráčmi ako Feri Vrzguľa ( 1817 ), Profant ( 1860 ), Jožo Hemala ( 1730 ), kde rozhodla taktika, prepočet, a zo strany mojich súperov nezvládnutie kritických pozícií v strednej hre, kde chlapi nedopočítali varianty do hľbky. Snažil som sa hrať všetky zápasy aktívne, agresívne, ako sa povie na delohu. Aj keď som niekde začal hrať „zanďoura“, po pár ťahoch ma súper presvedčil , že treba ísť do aktivity, agresie. Len v jednej partii som stál horšie, vo zvyšný lepšie, ale treba lepšiu pozíciu aj realizovať.

To je to umenie, ktoré z nás robí šachistov buď 1700 alebo 2000. Pozitívne vnímam aj to, že som sa v tejto sezóne vyhol koncovkám…..:) čo veru nie je moja šálka kávy……:)

Čo na záver?

Treba sa poučiť, však už má človek dosť rokov, aby si vedel veci usporiadať v hlave, teda mal by si vedieť…..:).

A viacej diagramov, viacej videí, viacej stratégie, viacej trpezlivosti, viacej koncentrácie. A menej fajčiť počas zápasu!

Všetko je to v hlave.

Čiže, som spokojný, ale som aj nespokojný, skoro ako ten Hamlet, byť či nebyť……..:)

Juraj Baričák