V.kolo 4. ligy C12 – studená sprcha v Lúčkach

          Minulú nedeľu sme sa vybrali zahrať si posledné kolo 4. ligy C12 tohto kalendárneho roka. Nálada bola dobrá, zostava trošku horšia no aj tak som čakal vcelku slušný výsledok. Zostava sa skladala dosť zle z dôvodu dosť veľkej zaneprázdnenosti našich hráčov. Samozrejme im to nemám za zlé, to sa môže stať. No určite som nečakal, že podáme taký žalostný výkon.

          Našu zostavu tvorila nasledovná osmička: Anton Šingliar, Juraj Pecho, Jakub Homolka,

Juraj Baričák, Vladimír Salva, Pavol Hrnčiarik, Stanislav Lacko a Vladimír Huba. Každí bol pripravení podať najlepší možný výkon. V priebehu zápasu som na mnohých šachovniciach sledoval vcelku dobré pozície z našej strany no konečný výsledok tomu neodpovedal. Poďme sa pozrieť bližšie ku priebehu zápasu. Doktor na prvej doske bojoval a chcel zdolať Metoda Močáryho. Ten mu však nič nedal zadarmo a aj na svoj úctyhodný vek (ročník 1944) dostal partiu do remízového postavenia. Táto partia končila ako posledná a bolo vidieť, že doktor stoj čo stoj chcel vyhrať a aj keď bolo rozhodnuté, bojoval ako ten lev. Na druhej doske Ďuri vcelku netradične asi v 9. ťahu prehliadol súperovu hrozbu a odovzdal vežu a pešiaka za strelca. Osobne som dúfal, že je to nejaká štúdia a všetko bude v poriadku. Mýlil som sa. Ďuri priznal po partii a pri analýze, že tento súperov ťah proste prehliadol. Avšak podobne ako doktor bojoval až do dokonca a partiu s Petrom Tvrdoňom zremizoval. Na tretej doske som nastúpil plný elánu proti Fratiškovi Vrzgulovi. Prvých približne 15 ťahov som hral, nič moc sa nedialo a všetko šlo podľa plánu. Keď tu zrazu zahrmelo a mne skrsol úžasný nápad. Po ďalšom ťahu získam aspoň trochu kontrolu nad centrom, odoženiem jazdca, vymením strelce a skúsim hrať na výhru. Malo to jediný jeden háčik. Tento „úžasný“ ťah bol nekorektný a podstate prehrávajúci. Musím povedať, že ma to veľmi štvalo a moja celková bilancia doteraz v tejto sezóne je hrozná (3 remízy 5 prehier). Nemám ani ospravedlnenie ani výhovorku, proste nič. Raz si hore a raz dole. Ja som sa teraz prepadol asi niekde do Číny.  Mojim poľutovania hodným výsledkom sekunduje na 4 doske hrajúci Juraj Baričák. Presne taká istá bilancia. Podobne ako ja prehral svoju partiu proti Miroslavovi Saganovi. Neviem, čo sa s nami deje. Ale zrejme si budeme musieť s Ďurom sadnúť a potrénovať. Na 5 doske Vlado Salva tvrdo bojoval proti Ondrejovi Nikovi. Súper mu v ich lepšej bodovej pozícii ponúkol remízu. Vlado sa ma spýtal čo na to poviem s tým, že sa na to moc necíti v danej pozícii. Chcel som mu povedať, nech hrá, avšak po prihliadnutí na zbytok partií, som súhlasil. Mal som pocit, že každý pol bod bude dobrý a koniec koncov, nebola to jednoduchá pozícia. 6. doska ponúkla predpokladaný výsledok pána Hrnčiarika s Jánom Maruškinom. Náš pán „remízka“ prijal súperovu ponuku remízy. Podobne ako Metod Močáry aj náš pán Hrnčiarik stále podáva výborne výkony a snaží sa vždy podať najlepší možný výkon. Na 7. doske sa Stano Lacko pokúsil získať bod proti Lukášovi Milanovi. Vcelku sa mi jeho pozícia páčila, mal som dokonca pocit, že naozaj tento bod získa. No v istom bode prišiel zlom pdoobne ako v mojej partii – 1 ťah a celý priebeh partie sa rozpadol. Stano to videl podobne, avšak po návrate domov, musel ísť hneď do práce, takže sme jeho partiu nemohli zanalyzovať. Posledná partia nášho nádejného nového hráča Vladimíra Hubu proti Patrikovi Závackému taktiež vyzerala ako možný bodový zisk. Sledoval som ich až do vežovky a tam som premeškal nejaký dôležitý moment kedy sa opäť partia otočila v priebehu 1-2 ťahov. Jediné v čo dúfam, že sa nedá Vlado demotivovať. Určite v ňom vidím dobrú posilu pre bzinský šach do budúcich rokov, samozrejme iba pokiaľ s nami vydrží a bude chcieť hrávať pravidelne.

          Záver zápasu je teda po rýchlej matematike jasný: 2:6. Nikto nečakal, že budeme donekonečna vyhrávať. Nikto nevraví, že sa týmto zrúti svet. Avšak podaktorí sa musíme zamyslieť, čo robíme túto sezónu zle. Možno nám pomôžu blížiace sa sviatky a v kruhu najbližších si oddýchneme, a  naberieme nové sily. Cez sviatky mnohí taktiež navštívia rôzne turnaje a určite potrénujú aby sme do druhej polovice tejto sezóny, vošli s lepšími výsledkami. Dúfam, že nám tento oddych pomôže dostať sa opäť do formy. Tento rok nás úž čaká iba dvojkolo 2. ligy C kde jedno kolo idú naši hrať von a jedno konečne budú hrať doma. Uvidíme, ako si naši poradia a na akej pozícii sa uvelebíme v polovici sezóny.

         Po novom roku prvý zápas hráme 5.1. proti Ľubochni. Tu dúfam, že už zabodujeme naplno. Ja a Ďuri Baričák si dúfam v tomto zápase urobíme chuť a niekoho konečne dobijeme. Človeka totiž môže šach baviť koľko chce, ale samé prehry a remízy mu radosť neprinesú. A prečo iné my amatéri hráme, ak nie pre radosť?

Jakub Homolka