Reprezentujeme Bziny a je nám fajn

Asi nie každý sa dostal k tomuto článku zo dňa 2.apríla 2020 uverejnenom v občasníku SPOLOČNÍK. Z časového hľadiska síce už nie je celkom aktuálny, ale určite stojí za prečítanie. Uvedený článok je uverejnený s povolením redakcie SPOLOČNÍK a autora článku.  – Administrátor.

Po dlhých rokoch sa šachisti rozlúčili s Dolným Kubínom a zamierili za serióznymi podmienkami k susedom na Bziny.

Už to budú 3 sezóny, čo sa naši chlapi po dlhých rokoch rozlúčili s Dolným Kubínom a zamierili na Bziny. Niekto by si mohol povedať z mesta na maličkú obec, oni sa museli zblázniť! No opak bol pravdou.

Účastníci FOFO – cupu

Všetko to začalo ešte pár rokov predtým na jednom z uzavretých turnajov, ktorý usporiadal náš Vlado Salva. V jeho dome, ktorý má zhodou okolností na Bzinách, sa stretli naši chlapi a zastavil sa aj vtedajší starosta Ján Beňuš. Samozrejme, že nesedeli celý čas len tak v tichosti, ako by možno niekto čakal pri šachu, ale dali sa do diskusie, z ktorej vyplynulo, že naše šachové pôsobenie v Dolnom Kubíne je plné problémov. V podstate som mal pocit, že sme boli zástupcom Mesta na smiech a nevedeli ani dodržať sľuby, ktoré nám dali. Jeden rok nám napríklad sľúbili istú sumu, avšak nakoniec sme na účet dostali sotva tretinu. Už tu je vidno, že spolupráca mala obrovské muchy. Pre správny priebeh zápasu, je dôležitá dobrá a pokojná hracia miestnosť. V nižších ligách to nie je až tak urgentné, no v takej 2. lige si už chlapi potrpia na istú úroveň. Ani tu nám nebolo nejako vyhovené a to sme nečakali sálu s full servisom a červené koberce. Nejaká miestnosť v klube dôchodcov, či na mestskom úrade by nám pokojne stačila. Tieto a mnohé ďalšie problémy viedli k tomu, že Jano Beňuš nám ponúkol, či by sme sa nepresťahovali na Bziny, kde nám poskytne miestnosť aj nejakú finančnú podporu.

Šachový festival na Bzinách za účastí priateľov z Vlčnova a starostu Janka Beňuša.
Spolu s priateľmi z Vlčnova

Trvalo nám to ešte ďalšie 2 roky, kým sme sa konečne odhodlali a urobili toto zásadné rozhodnutie. Dovolím si tvrdiť, že nikto dnes neľutuje. Všetko, čo sme od tohto očakávali, sme dostali. Získali sme podporu a k tomu dokonca dve hracie miestnosti. Takže aj počas kolízií zápasov, či kolízie so stolnotenistami sme mali kde hrať. Snažili sme sa aj pracovať s domácimi a pri rôznych príležitostiach (na Štefana, na Troch kráľov či memoriál Floriána Kozáka) sme organizovali turnaje, ktorými sme sa domácim chceli nielen priblížiť, no možno aj nájsť nové tváre, ktoré by sa k nám časom pripojili a rozšírili naše rady.

Keď už sme boli usadení, priblížili sa voľby nového starostu. Vtedajší starosta Ján Beňuš plánoval kandidovať v Dolnom Kubíne, a tak sme nevedeli, čo s nami po voľbách vlastne bude. Čo ak si nás novozvolený starosta či starostka nebude chcieť nechať?

Memoriál Floriána Kozáka

Víťazkou sa vtedy stala PhDr. Miriam Mokošová. Nikto z klubu ju osobne nepoznal. A viete ako to je, neznámeho sa človek bojí. No keď ho spoznáte, často zistíte, že ste sa len zbytočne strachovali. Tak tomu bolo aj tu. Nemala problém s tým, že ostaneme na Bzinách a budeme ich naďalej reprezentovať. Vždy, keď niečo potrebujeme, je ochotná nám pomôcť a v rámci možností vyhovieť. Myslím, že sme si ani nemohli lepšie priať.

Túto sezónu sa náš klub zúčastňuje troch ligových súťaží. Aby sme trochu pochopili, aká je hierarchia šachu na Slovensku, pokúsim sa vám to priblížiť. Z hora nadol máme šachovú extraligu, prvú, druhú, tretiu, štvrtú a piatu ligu. Čím nižšie ideme, tým sa daná liga hrá na menšej časti Slovenska. Existuje napr. 5. liga, ktorú hrajú len družstvá z Košíc a veľmi blízkeho okolia. Naše súťaže sú 2. liga C, 3. liga C1 a 4. liga C12.

Žijúca legenda oravského šachu – Tono Šingliar

2.liga nám stihla skončiť skôr, ako začali platiť vyhlásenia krízového štábu SR. Z výsledku, ktorý sme dosiahli, máme dosť zmiešané pocity. Na jednu stranu sme sa umiestnili vysoko, no na druhú stranu nás pol bod delil od druhej priečky. Iste, výsledok je to stále pekný, ale peňažná odmena by bola o niečo lepšia a každé euro je dobré do ďalšej sezóny. Nevadí. Môžeme si za to v podstate sami. Takže naša konečná bilancia po 11 zápasoch je 6/1/4 (výhra/remíza/prehra), pričom posledné dva zápasy skončili prehrou a remízou. Remíza nás mrzí o dosť viac, pretože sme zápas dobre rozbehli a nakoniec to dopadlo len 1-bodovým ziskom. Uvidíme, kedy sa budú dohrávať posledné kolá druhých dvoch líg. Zatiaľ môžem doma len trénovať a dúfať v čo najlepšie výsledky.

2.liga a prvé dve dosky ešte bojujú o body pre ŠK Bziny…

V 3.lige C sme na tom podstatne horšie s bilanciou 1/1/7 a lemujeme spodok tabuľky. Niekto by sa mohol spýtať, ako je to možné? Veď druhá liga je ťažšia a tam sa nám darí. No nie na každú ligu máme rovnaké súpisky a nie vždy má každý čas ísť hrať. Posledné dvojkolo ukáže, či sa dokážeme zachrániť alebo z tejto súťaže vypadneme.

Posledná 4. liga C12 je na tom opäť veľmi dobre s bilanciou 6/3/1 na priebežnom 2.mieste. Tu nás čaká už len jeden zápas s Liskovou. Konečné poradie bude záležať aj na vedúcom Ružomberku, ktorý má náskok 1 vyhratý zápas. Iróniou je, že sme ich dokonca porazili, no vypustili sme pár iných zápasov.

Ďuri Pecho v zápale boja. Kubo Homolka čoby rozhodca a zároveň komentátor mnohých zápasov prihliada.

Možno ešte malé priblíženie, ako vyzerá taký šachový ligový zápas. Hrá sa podľa rozpisu, ktorý zverejní na začiatku sezóny slovenský šachový zväz. Na zápas musí organizačný pracovník dať dokopy hráčov, konkrétne 8 pre ligy od extraligy až po štvrtú ligu, 5 pre piatu ligu. Domáci sú povinní zabezpečiť hraciu miestnosť, pripraviť šachovnice, hodiny, partiáre, občerstvenie v podobe kávy a čaju a mať prítomného rozhodcu s platnou licenciou. Zápasy každej ligy sa hrajú tempom 90 minút pre prvých 40 ťahov a po týchto 40 ťahoch, každý dostane ešte po 30 minút. Počas celej partie má hráč za každý ťah bonus 30 sekúnd z dôvodu, aby sa obmedzilo takzvané zhadzovanie na čas, kde v pozícii, ktorá sa nedala vyhrať súper bude ťahať, pokým vám nedôjde čas. No aj vďaka tomu môže takýto jeden zápas trvať aj 4 až 6 hodín. Nie je to zábavka pre každého a asi by to mnohí tak ani nenazvali.

No my, čo sme sa vydali na túto púť, sme do toho išli dobrovoľne a s jasnou vidinou. Každý zápas je iný, každý súper je iný. Niektoré veci sa budú opakovať, niekedy urobíme chybu. No dôležité je vedieť sa z vlastných chýb poučiť a stále sa snažiť zlepšovať. A keďže možností v šachu je nespočetne veľa, možno potom jedného dňa o 40 – 50 rokov, slovami nášho dlhoročného veterána Antona Šingliara: “Budeme dobrí začiatočníci.“

Autor článku: Jakub Homolka

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *