www.sachdk.sk Tento víkend sa nesie v znamení tretej ligy. V sobotu sme cestovali do Liptovského Mikuláša, v nedeľu konečne odohráme prvé domáce stretnutie v tretej lige. Situácia v tabuľke je pre nás veľmi nelichotivá, po šytroch zápasoch máme na konte nula bodov a sme na poslednom mieste. Víkendový cieľ je teda jasný, konečne zabodovať, vylepšiť si treťoligovú náladu a zdvihnúť si sebavedomie.
Sobotné stretnutie je už za nami (chvalabohu), tak si ho poďme teda priblížiť, aj keď to je veľmi ťažké a zrejme hlbší popis asi ani nemá význam, slová sa hľadajú ťažko, ale predsa to len skúsim. U novinára som sa s Vladom Salvom rozprával, čo mám vlastne napísať za článok na tento zápas a správne mi povedal, aby som napísal: ukázala sa väčšia kvalita súpera. Je tomu naozaj tak, ak si lepšie pozriete zostavy oboch tímov, tak len na jednej šachovnici hralo vyššie ELO v náš prospech, inak to bolo v prospech súpera a niektoré rozdiely boli aj o 200-300 bodov! Áno viem čo sa hovorí, ELO je len číslo, ale aj to sa musí predsa prejaviť.
Opäť sa tak ukázalo čo je hlavným problémom v tretej lige: dochádzka na zápasy. V tomto veru nemáme Ďurovi Pechovi čo závidieť, snaží sa dať dokopy to najlepšie, ale zatiaľ to nejako nevychádza. Samozrejme, keď sa niekomu nedá hrať tak to musíme rešpektovať, šancu aspoň zahrať si vyššiu súťaž dostanú ostatní, ako napríklad ja. Ak však chceme tretiu ligu udržať, musí sa zlepšiť dochádzka na zápasy.
Pokúsim sa teda už priblížiť sobotné stretnutie, ktoré sme odohrali v značne oslabenej zostave. Čakalo nás stretnutie v Liptovskom Mikuláši proti miestnej šachovej škole. Takže proti nám nastúpili talentovaní juniori a deti, ktoré pravidelne trénujú a vedia vytrápiť nejedného protivníka. Ak sa nemýlim, na prvý výsledok sa čakalo do cca 11:30. Postarala sa oň siedma šachovnica, na ktorej som podľahol Jurajovi Ivanovi. Musím sa priznať, že som na toto stretnutie nastúpil značne nekoncentrovaný a zrejme aj bez chute. Mám toho teraz v škole pred sebou celkom dosť, som z toho na nervy a v hlave mi behali iné myšlienky. Viem, to nie je žiadna výhovorka, som však rád že som opäť mohol pričuchnúť k tretej lige a dúfam, že nabudúce zahrám lepšie. Takže výsledkom bolo, že som v desiatom ťahu realizoval zlý útok po b-stĺpci, súper zahral pešiak na e5 a zrazu som mal napadnuté dve svoje figúry a bolo jasné, že jednu stratím. Ešte som to skúsil hrať, ale to už len tak ako sa hovorí z núdze, aby som neskončil príliš skoro.
V ostatných partiách to vyzeralo tak kadejako, ale nijak pozitívne pre nás. Ďuro Pecho ponúkol vo vyrovnanej pozícii proti Miroslavovi Medvecovi remízu, ale jeho súper dostal pokyn od kapitána, aby hral ďalej, to bolo ešte pred mojou prehrou. Keby to bolo po nej, zrejme by ju zobral. Ďalej viem len toľko, že Ďuri získal pešiaka, ale prehral podľa jeho slov privyhratú pozíciu. Ďalšie výsledky potom pribúdali celkom rýchlo. Peťo Ambrózi dnes okúsil na vlastnej koži, aké to je náročné hrať proti deťom, ktoré každú sezónu stúpajú vyššie. Ako sám povedal, proti Tomášovi Brnušákovi si ani neprdol. Šancu na ôsmej šachovnici dostal nováčik Vlado Huba, ktorý minulý týždeň absolvoval v štvrtej lige remízovú premiéru. Keďže hral vedľa mňa, tak som jeho partiu aj celkom sledoval. Nemal to vôbec zlé, aj som si myslel, že to na remízu udrží, ale aj Tobias Marek Janík ukázal svoju stúpajúcu tendenciu (čo v prvom kole štvrtej ligy pocítil aj Jakub Homolka), v koncovke získal dvoch pešiakov na vrch a bolo vymaľované. Vlado však opäť pobral cené skúsenosti do ďalších zápasov. Druhému Vladovi to v štvrtej lige ide jedna báseň, ale v tretej to už tak ružové nie je. Proti Andrejovi Brnušákovi to nemal rozohraté zle, dokonca získal aj pešiaka, ale postupne sa mu súper azda so všetkými figúrkami čo mal natlačil ku kráľovi, potom Vlado zahral pár chybných ťahov a pred matom, alebo stratou figúry to vzdal. Krátko po ňom skončil aj Erik Vrbinčík, ktorý už v siedmom ťahu stratil pešiaka. Nevyzeralo to však potom až tak zle, dobré to však tiež nebolo, ale v strednej hre už nemal Erik poriadne čo ťahať a tak musel niečo vymyslieť. Podnikol nekorektný útok a Martine Tarageľovej podľahol. Česť našich farieb potom už len zachraňovali prvé dve šachovnice. Roman Hrnčiar dotiahol svoju partiu proti Andrejovi Hollému do víťazného konca, keď lepšie zvládol rozhodujúce momenty partie a Tóno Šingliar zas zvládol náročnú koncovku, v ktorej bol za remízu aj rád.
Takže, po prehre 1,5:6,5 získavame do tabuľky 0 bodov a sme jediným tímom, ktorý ešte nebodoval. Čo dodať… Asi len to, že nádej zomiera posledná, treba stále bojovať a veriť, že tretiu ligu udržíme. Všetci teda dúfame, že zajtrajšia silnejšia zostava zvládne domáce stretnutie s Liptovskou Štiavnicou a konečne v tretej lige bodujeme!
Miroslav Revaj
