Po hodoch prišiel bruchabôľ….

Tento víkend pokračovala dvoma stretnutiami 3. liga C1. Na programe tak bolo jej tretie a štvrté kolo. Ak ste si pozreli výsledky, prípadne prečítali článok z minulého víkendu, tak dobre viete, že v druhej a štvrtej lige sme zatiaľ stopercentný, čo sa však o tej tretej povedať nedá. Už bolo teda na čase, aby sme v tretej lige bodovali a vyhli sa tak prípadnej komplikácii v boji o záchranu. Znova sa však ukázal veľmi podstatný fakt, ktorým je dochádzka na zápas a skladanie zostavy pre tretiu ligu, čo Ďurimu Pechovi momentále spôsobuje veľké problémy. Nevyhol sa nim ani v sobotu, keď opäť mal čo robiť, aby vôbec dal dokopy osem zdatných chlapov.

Napokon sme v sobotu na Turie vycestovali takmer v štvrtoligovej zostave, ktorú doplnil Peťo Amrózi. Do krásnej obce v blízkosti Žiliny sme pricestovali v dostatočnom predstihu, keď sme vplyvom navigácie troška zle odhadli predpokladaný príchod, ale aspoň bol čas si ešte niečo kúpiť a pozhovárať sa. Stretnutie sa odohralo v peknom priestore obecného úradu a domáci nasadili to najlepšie čo mohli, proti nám sa postavila prvá osmička. Už pred samotným odchodom na stretnutie sme troška kapitulovali a bolo nam jasné, že bodovať sa nám v tomto zápase nepodarí, ale boli sme odhodlaní bojovať. Keď si podrobne naštudujete zostavy oboch tímov, tak na každej šachovnici bol veľký rozdiel ELO bodov v prospech domácich. Poďme si teda postupne priblížiť, ako sa toto stretnutie vyvíjalo.

Kapitán Ďuri Pecho zvykne končiť ako posledný a remízy neponúka. Ako však sám povedal, dnes nemal dostatočne bojovnú náladu a ako prvý zaznamenal nerozhodný výsledok s Richardom Staffenom. Potom sa dlhšie čakalo na ďalší rezultát, keď domáci Andrej Gajdošík zdolal nášho Jakuba Homolku. Treba však dodať, že Jakub bol v tomto zápase veľmi hladný po víťazstve a remízu nebral za žiadnu cenu. Ako to však už býva, šachista v takomto prípade potom utne strunu a po chybe sa môže vzdať. Nevadí, Jakub chcel dnes hrať za tím a za to mu treba poďakovať. Treba určite poďakovať aj Jožovi Karcolovi, ktorý bol ochotný nastúpiť, aj keď sa mu bodovať nepodarilo a napokon podľahol Matejovi Stauderovi. Následne to potom na zvyšných šachovniciach vyzeralo všelijak, ale všetko nasvedčovalo tomu, že domáci v tomto zápase uspejú. Peťo Amrózi rozohral partiu s Michalom Koperom sľubne, získal pešiaka navrch, ale napokon ho musel odovzdať a partia vyústila v spravodlivú remízu. Ďuri Baričák opäť raz ukázal svoju silnú stránku stratéga, odohral peknú partiu a súper jeho ponuku na remízu prijal. Ako sa potom v analýze ukázalo, domáci hráč Roman Veselovský mohol byť za remízu aj rád, pretože v pozícii keď Ďuri ponúkol remízu, stál hráč domáceho celku na prehru, ale Ďuri si to akosi nevšimol, inak by určite hral ďalej. Skoro ihneď na to prehral Vlado Salva, ktorý mal pariu proti Ondrejovi Kováčovi rozohratú na remízu, ale v koncovke stačila jedna chyba a celé sa to rozyspalo. Vlado bol v aute veľmi nahnevaný, ale netreba si určite z toho robiť ťažkú hlavu. Veľkú pochvalu si určite zaslúži Stano Lacko, ktorý dokázal odremizovať Miroslava Mičáka. Ako ukázala aj analýza, Stanley to hral veľmi dobre a proti podstatne silnejšiemu súperovi vážnejšiu chybu nespravil a remízu si určite zaslúžil. Ihneď na to skončila potom aj moja partia rovnako nerozhodným výsledkom. Aj ja som mal oproti mne silnejšieho súpera, ale nezľakol som sa a bojoval som. Partiu som síce nerozohral najlepšie, ale menšie tlaky súpera som ustál a trocha som hrozil aj ja. Najprv moju ponuku na remízu súper odmietol, ale keď už bolo o výsledku jasné, tak ju sám navrhol. Bolo to také všelijaké, ale zrejme ja za remízu môžem byť rád, aj keď kto vie, ako by to potom celé dopadlo. Turie tak zvíťazilo 5,5:2,5 a radosť neskrývalo. Musím však určite dodať, že sa k nám súper choval veľmi pohostinsky a priateľsky. Okrem kávy a čajov nám ponúkol aj menšie občerstvenie a po zápase kto mal chuť, si mohol pripiť aj na zdravie domáceho hráča, ktorý v piatok oslavoval narodeniny. Popravde, ani sa nám nechcelo odísť, lebo domáci chystali veľkú oslavu, ale za ich pohostenie im patrí veľká vďaka. Keď to trocha zhrniem, uhrali sme v patrične oslabenej zostave až päť remíz, ale žiadnu výhru sme nezanamenali. Aj tak si však niektorí hráči zaslúžili pochvalu od kapitána za svoje partie, nazbierali sme patričné skúsenosti, ktoré určite v ďalšom priebehu sezóny zúročíme.

Nedeľa… Do nedeľnajšieho zápasu už mohla zasiahnúť silnejšia zostava, Ďuri Pecho rátal zo šiestimi hráčmi základnej zostavy a po telefonáte svoju účasť potvrdili. Už bolo potrebné konečne bodovať a v takejto zostave sme v to aj dúfali. Šestku zo základnej zostavy sme ešte doplinili ja a Vlado Salva. Čadca predpokladala, že nastúpime v podobne oslabenej zostave, takže domáci boli troška prekvapení. Aj tak však nasadili pomerne silnú zostavu, ktorú doplnili malé, ale za to veľmi talentované deti, čo sme niektorí pocítili na vlastnej koži. Súboj na ostrie noža… Aj takto by sa to dalo opísať, však na prvý výsledok sa čakalo takmer do dvanástej hodiny. Ako prvý som dohral ja a musel som kapitulovať proti Matejovi Bulejovi. Veľmi ma táto prehra mrzí, pretože si myslím, že som si prehrať nezaslúžil. Rozohral som to veľmi dobre a tlačil som o trocha viac, žiaľ v rozhodujúcej chvíli som to zle pri komplikovanejšej výmene spočítal a zrazu som schytal vidlu na vežu a dámu. Stratil som teda kvalitu a razom aj celú figúru, takže som malému Matejovi podal ruku a radšej si išiel zanadávať von, aby som ho neučil neslušnej komunikácii. Krátko po mne dohral Peťo Amrózi, ktorý remizoval vyhratú koncovku po opakovaní ťahov. Súper Lukáš Urbaník mu potom ihneď ukázal, ako to mal vyhrať, ale Ambo si to takisto zle spočítal a bol potom nahnevaný sám na seba. Ten ťah Ambo aj videl, ale neuvedomil si, že to je nie je prehrávajúci ako si myslel, ale ten víťazný. Ako ďalší dohral druhý Peťo. Za súperku dostal veľmi ambicióznu Luciu Ševčíkovú, ktorá perfektne ovládala teóriu. Peťo hral však takisto sebavedomo a napokon to vyústilo v spravodlivú remízu. Ďuri Pecho už do tohto zápasu nastúpil v bojovnej nálade, ale po zápase si takisto sypal popol na hlavu. Ako povedal, nedodržal základné pravidlá a tak Miroslav Capek získal pre domácich druhý celý bod. Chuť po sobote si určite napravil Vlado Salva, ktorý zaznamenal remízu s Igorom Šulganom (ďalšie talentované dieťa domácich). Prví štyria sme teda dohrali a na Peťovom aute sme išli domov. Chalani rýchlo pozreli situáciu na zvyšných šachovniciach a zhodnotili to tak, že zrejme opäť bodovať nedokážeme. Palo Murín mal dvoch pešiakov proti súperovej figúre, ale aspoň odremizovať sa mu to nepodarilo. Jediný kto z našich v tomto zápase dokázal vyhrať a uhájil tak aspoň trocha česť našich farieb bol doktor, keď vyhral vežovku proti Palovi Zagrapanovi. Roman nám potom v krčme ukázal svoju partiu, hlavne teda koncovku, ktorá bola za neho určite vyhratá, aj keď to bola troška náročnejšie, ale hráč Romanovich kvalít to zvládne ľahko. Ako sa však hovorí, aj majster tesár sa utne, Roman miesto matu si nechal dať odšach, ktorý viedol k strate dámy.

Nedeľný zápas sme tak prehrali rovnakým výsledkom, ako ten sobotný. Asi som ten posledný, kto môže robiť nejaké závery, ale tak treba si uvedomiť, že sme hrali v silnejšej zostave. Ďuri Pecho potom u novinára správne povedal, že nikto z nás až na Tóna nemal svoj deň, že to akosi proste nešlo, niečo zvláštne bolo vo vzduchu.

Fakty nás však nepustia, štyri zápasy = 0 bodov! Pred začiatkom sezóny by zrejme nik nepovedal, že v tretej lige budú takéto problémy. Pred nami je ešte dosť zápasov, aby sme si napravili reputáciu, bodovali a už to tak musíme povedať, tretiu ligu udržali.

Miroslav Revaj

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *