Náročné štvrtoligové stretnutie vo Važci sme zvládli a opäť sme tak okúsili sladkosť výhry!

Veru, dnes sa report zo zápasu siedmeho kola štvrej ligy píše veľmi ľahko a myslím, že slovami chvály šetriť nemusím. V predchádzajúcich troch zápasoch v štvrtej lige sa nám vyhrať nepodarilo, bilanciu tvorili dve remízy a jedna prehra. Ak sme v minulom kole nešťastne remizovali, tak dnes sa priazeň priklonila na našu stranu.

Cesta do Važca je najdlhšia, ktorú v rámci tejto súťaže musíme absolvovať. Preto už bol zraz na tradičnom mieste okolo 8:15, rozdelili sme sa do áut a mohli sme plný elánu a odhodlania vyraziť za trojbodovou cestou. V aute, v ktorom sedel Ďuri Baričák, tak ako vždy panovala dobrá nálada, debatovalo sa naozaj na všetky možné témy a cesta tak ubehla veľmi rýchlo. Navigácia nás poslala asi o 100 metrov mimo hraciu miestnosť, ale ochotná pani nám ukázala, kde to vlastne hráme. Stretnutie sa odohralo v historickej budove knižnice, teda ideálne miesto pre šachy. To by bolo teda z tohto krátkeho (dlhého) predslovu všetko a poďme už k tomu podstatnému, čo každého zaujíma.

Domáci Važec bol plný odhodlania a určite si na nás veril. My sme sa však súpera tiež nezľakli aj napriek silnejšej domácej zostave. Ako prvý dohral Vlado Salva na šiestej doske a výsledok bol nerozhodný. Ivan Vajda mu ponúkol remízu a Vlado správne zašiel za kapitánom Jakubom Homolkom. Náš hráč sa necítil zrovna najlepšie a pol bod je predsa len lepší, ako prípadná nula. Takže, po schválení od kapitána si oba tímy pripísali prvého polboda. Teraz si nie som úlne istý, či ako druhý dohral Jakub, alebo Vlado Huba, ale zdá sa mi, že to bol Jakub. Náš kapitán si dnes zaslúži veľkú pochvalu, konečne sa chytil a zaznamenal prvý celý bod v tejto sezóne. Za predvedenú hru si tak aj zaslúžil, naladil sa zároveň výborne do ďalších zápasov a nás nasmeroval za víťazstvom. Ďalší potom teda dohral Vlado Huba na osmičke. Vlado zrejme ešte platí takú tú nováčikovskú daň a chýbajúce ligové skúsenosti sa zrejme prejavili aj teraz. Čo sme všetci videli, tak partiu mal rozohratú dobre a v podstate mu nič nehrozilo. Napokon sa jeho partia s Viliamom Gočom dotiahla do remízovej koncovky s pešiakmi, Vlado disponoval strelcom a súper koňom. Áno, remíza to je, ale treba to vedieť správne poťahať. Skôr si však myslíme, že Vlado chcel hrať na výhru a napokon ako sa hovorí uťal strunu. Určite si však zaslúžili pochvalu, aj keď sa mu ani teraz nepodarilo bodovať.

Peťo Haluška dostal na druhej šachovnicy ponuku na remízu od Petra Jelena ml. Peťo sa išiel takisto spýtať kapitána, ako teda s touto ponukou naložiť. Išli si teda spoločne obzrieť ostatné partie a správne usúdili, že pol bod je lepší v tejto chvíli pre nás ako pre súpera a tak sa zrodil posledný nerozhodný výsledok. Už som teda spomenul, že Jakub sa konečne chytil a ďalší, kto si určite zaslúži ovácie je Ďuri Baričák. V minulom kole si pripísal svoju prvú výhru a dnes krásnou hrou pridal druhú. V partii s Jánom Profantom st. získal kvalitu a postupne to dotiahol až do víťazného konca. Prvé auto, ktoré šoféroval Peťo Haluška tak už mohlo ísť domov a v kufri boli naložené tri body.

Ostalo dohrať posledné tri partie, tá posledná z nich sa dohralo niečo kolo 14:15. Veru že to bol tvrdý boj, ale už vtedy si myslím bolo na mieste tvrdiť, že aspoň remízu máme, pretože Ďuri Pecho to mal na výhru. Poďme však pekne po poradí. Z posledných troch mušketierov som skončil ako prvý ja a žial, do osobnej štatistiky v štvrtej lige som si pripísal druhú nulu. Proti Jánovi Komlošovi som už odohral svoju tretiu partiu a neuspel som ani v tomto prípade. Nerozohral som ju zrovna najlepšie a jeden z domácich hráčov tvrdil, že som mohol stratiť v úvode figúru, čo však pozápasová analýza nijak neodhalila. Stratil som pešiaka na b stĺpci, ale pomerne rýchlo som ho získal späť. Čo mi napokon zlomilo väz? Neaktívna veža pod pešiakom na a stĺpci, ktorá vieme aký má v našich kuloároch názov. Súper sa dostal so svojim d pešiakom až na siedmu radu a to sa napokon ukázalo ako kľúčové. Mal som však možnosť, tohto pešiaka dobrať, ale v danej situácii som sa zle rozhodol, radšej som kryl svojho pešiaka na c stĺpci a už to bolo len o správnej kombinácii zo strany súpera. Analýza však ukázala, že aj keby som toho pešiaka zobral, nestál by som výrazne lepšie a zrejme by som aj tak kapituloval.

A teraz pozitíva. Opäť sa raz ukázalo, že na Ďura Pecha a Tóna Šingliara sa dá vždy spoľahnúť. Potvrdili to aj dnes, keď obaja zaznamenali celý bod a tak sa postarali o našu výhru 5:3! Predposledný dohrával doktor, ale vôbec to najprv nevyzeralo, že by išiel vyhrať, ba naopak, s kvalitou menej sme tajne dúfali, že by ten polbodik nejakým zázrakom ukopal. Zrazu sa však pozrieme na šachovnicu a doktor má pešiakov ako sultán Süleyman a ani kvalita Petra Jelena st. v podobe veže ich nemá ako zastaviť. Domáci hráč to v rozhodujúcej chvíli proste zahral zle a náš Tóno sa šance chopil na výbornú. Posledný tak už dohrával Ďuro Pecho, ale bolo už každému v miestnosti jasné, že postavenie na šachovnici prinesie Ďurimi celý bod a naše víťazstvo. Ani tu slovami chvály šetriť netreba, Ďuro to zahral tak ako sme u neho zvyknutí a veľkú radosť v aute veru neskrýval.

Pozrime sa, ako vyzerá tabuľka po siedmom kole. Na čele je aj naďalej áčko Liptovského Hrádku, ktoré už má na svojom konte 18 bodov a stále ostáva v platnosti, že tento tím prehral len s nami. Druhé miesto patrí s 15 bodmi Ružomberku a tretia priečka patrí nám so 14 bodmi vďaka lepšiemu skóre pred štvrtou Lubochňou.

Po dnešku môžme byť teda veľmi spokojní, dlhšiu cestu sme nemerali márne, navyše sme zdolali jedného z konkurentov na popredných priečkach. Stále však platí, že štvrtá liga je v tejto sezóne veľmi vyrovnaná, bodové rozdiely sú len minimálne. Takže, ak pomýšlame na takéto vyššie umiestnenia, treba v zbieraní bodov pokračovať ďalej.

Budúci nedeľu sa o slovo prihlási druhá liga, čaká nás ťažký súboj na žilinskej pôde. Veríme však, že dôvod na radosť opäť bude.

Miroslav Revaj