www.sachdk.sk 
Počet medailónov sa nám pomaly rozrastá, začo vďaka aj nášmu benjamínkovi Mirovi Revajovi. Veľmi ma potešilo, keď som si v e-mailovej schránke našiel Mirov medailón, navyše s fotkami a musím sa priznať, že čítanie to bolo vskutku zaujímavé. Neviem či všetci vedeli, že Miro spolu s Jakubom Homolkom a asi aj Paťom Manťom sú žiaci Pala Murína. Človek si až takto uvedomí, aká škoda, že mládeži sa dnes v Dolnom Kubíne ohľadne šachu nikto nevenuje. Viem, že niekedy to robil Palo Murín a úplne zadarmo. Stálo ho to kopec voľného času a energie, čo človek ešte nejako možno obetuje, ale viem, že ešte sme mali platiť aj za prenájom triedy kde sa šach vyučoval!!! A to bolo už príliš. A o nejakej podpore mesta škoda hovoriť!
Mirovi vďaka za čas a fotky ktoré poslal. Bolo príjemné čítať, že ešte aj mladí sa vedia pre šach nadchnúť a o úspechoch sme myslím mnohí nemali ani tušenia. Tiež neviem, prečo keď Miro robí aj redaktora a komentátora, tieto komenty musí písať administrátor…:). Škoda, že mladí nedostávajú viac príležitostí v ligách. Možno by predsa stálo za úvahu postaviť ešte jedno mužstvo v 5.lige aby práve mladí hráči dostávali viac príležitostí. Ale to už je na inú debatu….
Kolegovia z klubu majú odpovedať na nižšie položené otázky a veríme, že sa pridajú aj ostatní.
- Ako si spomínate na svoje šachové začiatky? Kto Vás naučil hrať šach?
- Čo pre Vás šach znamená, prečo ste podľahli jeho čaru?
- Aký je Tvoj šachový vzor?
- Máte nejakú životnú partiu, ktorú máte dodnes v pamäti? (Tú by ste mohli vo formáte PGN aj okomentovať)
- Aký najväčší úspech v šachu si najviac ceníš?
- Poprípade nejakú ďalšiu Vašu myšlienku, odkaz a pod…..
- Otázka: “Šach som začal vnímať asi ako 10 ročný. Najprv sme doma s bratom hrávali proti sebe a neskôr aj s mojim kamarátom a takisto členom nášho klubu Jakubom Homolkom. Ale taký najväčší zlom nastal niekedy v 8. ročníku na Základnej škole, keď nás začal v šachovom krúžku trénovať Pavol Murín. Vlastne on nás doviedol k takému prvému vážnejšiemu šachu, brával nás po turnajoch, prihlásil aj družstvo do 4. ligy a analyzoval s nami odohraté partie. Šach ma tak začal čoraz viac baviť.”
- Otázka: “Na šachu je niečo výnimočné, povedal by som že to je osobný šport. Hrával som aktívnej aj futbal, sledujem pravidelne aj iné športy a pôsobím aj ako športový redaktor a komentátor. Keď šachista hrá nejaké partiu, musí sa spoliehať sám na seba. V inom športe Vám pomáhajú spoluhráči, keď Vám pošlú prihrávku a vy z nej dáte gól a podobne. Šachista sa musí spoliehať len na svoju hlavu a podáva svoj osobný výkon, potom keď dotiahne partiu do víťazného konca je to čisto len jeho zásluha. O to viac je víťazstvo cenné, keď pomôže napríklad mužstvu v súťažnom zápase. Pri partii si treba premyslieť stratégiu, zahájenie a mnoho ďalšieho a to ma na šachu veľmi baví, je to tvorivá hra.“
- Otázka: “Momentálne nemám zrejme žiadny šachový vzor. Keď som však so šachom začínal, môj vzor bol Garry Kasparov. Mal som o ňom doma aj knihy, ktoré som študoval a prezeral si jeho jednotlivé partie. Dnes si myslím, že v každom šachistovi môžme nájsť nejakú inšpiráciu, každý má svoj osobitý štýl hry a môžme sa tým inšpirovať.“
- Otázka:“Životnú partiu v takom zmysle akom je položená otázka som ešte neodohral. Pre mňa je každá jedna partia vždy veľmi dôležitá a dokážem ju rovnako prežívať či je už úspešná alebo nie. Z každej partie si môžem zobrať ponaučenie do budúcna, aj v tomto je šach výnimočný.”
- Otázka: “Najviac si cením tri úspechy, ktoré som dosiahol ešte na Strednej škole. V rámci turnaja o pohár riaditeľa Úradu ŽSK, kde štartovali študenti stredných škôl a klienti zo zariadení pre seniorov. Zúčastnil som sa troch turnajov a na každom bolo skoro 100 hráčov. V každom prípade som sa umiestnil tak do 10. miesta, ale dvakrát som sa stal Majstrom Oravy a raz som v rámci regiónu skončil tretí. Pre školu som vtedy vybojoval tri poháre a bol som sám na seba hrdý, že som niečo dokázal.”
- Odkaz: “Som rád, že môžem byť členom takéhoto klubu, kde je partia skvelých ľudí. Aj keď s mojim ELOM nepatrím medzi lídrov, vždy ma vedia k sebe prijať, ničo nové naučiť, alebo len tak sedieť pri pive a analyzovať odohratý zápas. Aj preto ma šach stále baví, keď môžem byť súčasťou tímu, kde je takáto partia.”
