Miro Revaj – Medailón

Počet medailónov sa nám pomaly rozrastá, začo vďaka aj nášmu benjamínkovi Mirovi Revajovi. Veľmi ma potešilo, keď som si v e-mailovej schránke našiel Mirov medailón, navyše s fotkami a musím sa priznať, že čítanie to bolo vskutku zaujímavé. Neviem či všetci vedeli, že Miro spolu s Jakubom Homolkom a asi aj Paťom Manťom sú žiaci Pala Murína. Človek si až takto uvedomí, aká škoda, že mládeži sa dnes v Dolnom Kubíne ohľadne šachu nikto nevenuje. Viem, že niekedy to robil Palo Murín a úplne zadarmo. Stálo ho to kopec voľného času a energie, čo človek ešte nejako možno obetuje, ale viem, že ešte sme mali platiť aj za prenájom triedy kde sa šach vyučoval!!! A to bolo už príliš. A o nejakej podpore mesta škoda hovoriť!

Mirovi vďaka za čas a fotky ktoré poslal. Bolo príjemné čítať, že ešte aj mladí sa vedia pre šach nadchnúť a o úspechoch sme myslím mnohí nemali ani tušenia. Tiež neviem, prečo keď Miro robí aj redaktora a komentátora, tieto komenty musí písať administrátor…:). Škoda, že mladí nedostávajú viac príležitostí v ligách. Možno by predsa stálo za úvahu postaviť ešte jedno mužstvo v 5.lige aby práve mladí hráči dostávali viac príležitostí. Ale to už je na inú debatu….

Kolegovia z klubu majú odpovedať na nižšie položené otázky a veríme, že sa pridajú aj ostatní.

1. Ako si spomínate na svoje šachové začiatky? Kto Vás naučil  hrať šach?
2. Čo pre Vás šach znamená, prečo ste podľahli jeho čaru?
3. Aký je Tvoj šachový vzor?
   
4. Máte nejakú životnú partiu, ktorú máte dodnes v pamäti? (Tú by ste mohli vo formáte  PGN aj okomentovať)
5. Aký najväčší úspech v šachu si najviac ceníš?
6. Poprípade nejakú ďalšiu Vašu myšlienku, odkaz a pod…..

1. Otázka: “Šach som začal vnímať asi ako 10 ročný. Najprv sme doma s bratom hrávali proti sebe a neskôr aj s mojim kamarátom a takisto členom nášho klubu Jakubom Homolkom. Ale taký najväčší zlom nastal niekedy v 8. ročníku na Základnej škole, keď nás začal v šachovom krúžku trénovať Pavol Murín. Vlastne on nás doviedol k takému prvému vážnejšiemu šachu, brával nás po turnajoch, prihlásil aj družstvo do 4. ligy a analyzoval s nami odohraté partie. Šach ma tak začal čoraz viac baviť.”
2. Otázka: “Na šachu je niečo výnimočné, povedal by som že to je osobný šport. Hrával som aktívnej aj futbal, sledujem pravidelne aj iné športy a pôsobím aj ako športový redaktor a komentátor. Keď šachista hrá nejaké partiu, musí sa spoliehať sám na seba. V inom športe Vám pomáhajú spoluhráči, keď Vám pošlú prihrávku a vy z nej dáte gól a podobne. Šachista sa musí spoliehať len na svoju hlavu a podáva svoj osobný výkon, potom keď dotiahne partiu do víťazného konca je to čisto len jeho zásluha. O to viac je víťazstvo cenné, keď pomôže napríklad mužstvu v súťažnom zápase. Pri partii si treba premyslieť stratégiu, zahájenie a mnoho ďalšieho a to ma na šachu veľmi baví, je to tvorivá hra.“
3. Otázka: “Momentálne nemám zrejme žiadny šachový vzor. Keď som však so šachom začínal, môj vzor bol Garry Kasparov. Mal som o ňom doma aj knihy, ktoré som študoval a prezeral si jeho jednotlivé partie. Dnes si myslím, že v každom šachistovi môžme nájsť nejakú inšpiráciu, každý má svoj osobitý štýl hry a môžme sa tým inšpirovať.“
4. Otázka:“Životnú partiu v takom zmysle akom je položená otázka som ešte neodohral. Pre mňa je každá jedna partia vždy veľmi dôležitá a dokážem ju rovnako prežívať či je už úspešná alebo nie. Z každej partie si môžem zobrať ponaučenie do budúcna, aj v tomto je šach výnimočný.”
5. Otázka: “Najviac si cením tri úspechy, ktoré som dosiahol ešte na Strednej škole. V rámci turnaja o pohár riaditeľa Úradu ŽSK, kde štartovali študenti stredných škôl a klienti zo zariadení pre seniorov. Zúčastnil som sa troch turnajov a na každom bolo skoro 100 hráčov. V každom prípade som sa umiestnil tak do 10. miesta, ale dvakrát som sa stal Majstrom Oravy a raz som v rámci regiónu skončil tretí. Pre školu som vtedy vybojoval tri poháre a bol som sám na seba hrdý, že som niečo dokázal.”
6. Odkaz: “Som rád, že môžem byť členom takéhoto klubu, kde je partia skvelých ľudí. Aj keď s mojim ELOM nepatrím medzi lídrov, vždy ma vedia k sebe prijať, ničo nové naučiť, alebo len tak sedieť pri pive a analyzovať odohratý zápas. Aj preto ma šach stále baví, keď môžem byť súčasťou tímu, kde je takáto partia.”