III.liga, Neúspešný treťoligový víkend na žilinskej pôde, aneb když se daří, tak se daří!

Tento víkend cestovalo naše béčko do Žiliny na dva zápasy 3.ligy C1. V sobotu preverilo naše kvality mužstvo DMS Žilina, v nedeľu to bola CVČ Mladosť Žilina D. Organizačný pracovník Roman Hrnčiar sa snažil poskladať na oba dni najsilnejšiu možnú zostavu, ale v piatok na poslednú chvíľu vypadol pre chorobu Peťo Amrózi . V sobotu ešte Ľubo Molnár dokázal odohrať peknú partiu s víťazným koncom, ale takisto ho skolila viróza a tak už v nedeľnajšej zostave nefiguroval. Šancu som tak dostal v podstate pre mňa domácom prostredí ja, t.j. Miroslav Revaj, a s radosťou som naskočil do zostavy, ako slovenskí hokejisti, keď sú z farmy povolaný do prvého tímu NHL. Ako sa však ukázalo, dlhší pobyt na farme mi len prospeje.

Sobota: DMS ŽILINA 5,5 : 2,5 OŠK BZINY B

Poďme najprv k sobotnému stretnutiu. Tabuľkové postavenie hovorilo, žeby sa malo jednať o vyrovnané stretnutie, ale domáci nasadili proti nám obrovskú silu a tak sme nemali šancu uhrať lepší výsledok. Možno pri troške šťastia by to aj šlo, ale na to sa v športe nehrá. A ako sa toto stretnutie, ktoré sa odohralo na MÚ v Žiline vyvíjalo? Prvý kapituloval na prvej doske Roman Hrnčiar, keď si zrejme vybral svoj horší deň a optimistická hra mu teraz nevyšla podľa predstáv. Mal však proti sebe zdatného súpera Vladimíra Marmana (2009F). Dlho netrvalo a zrodil sa druhý domáci bod, keď Juraj Pecho nestačil na Eduarda Bučeka (2006F). Ďuri skúšal celkom zaujímavú novú taktiku za čierneho, ale ešte ju nemá poriadne naštudovanú a tak nám ju nemohol ukázať v plnej kráse. Prvého polboda sa mohlo potom pripísať aj nášmu tímu, keď Ján Péter remizoval na piatej doske s Jurajom Milovníkom (1996F). Ďalšia partia sa dohrala tá na tretej šachovnici a domáci si pripísali aj tretí celý bod. Anton Šingiar nastúpil proti svojmu odvekému rivalovi Ladislavovi Galvánkovi (1970F), s ktorým vraj ešte vyhrať zrejme nedokázal a poväčine sa vždy zrodila remíza. Asi aj preto hral doktor v tomto zápase na výhru, keď to chcel konečne zlomiť, ale nestalo sa tak. Obaja hráči sa dostali do časovky, v ktorej mohol náš hráč získať súperovu vežu, ale miesto toho mu dal tu svoju a partiu už mohol vzdať. Konečne môžem spomenúť aj celý bod pre naše farby, o ktorý sa postaral Jakub Homolka. Jeho súper Jozef Palúch (1997F) mal pred týmto zápasom bilanciu: štyri zápasy = štyri výhry. Jakub však veľmi precízne zahral túto partiu, podarilo sa mu v koncovke získať pešiaka, následne to rozostaval na šachovnici tak, že nahnevaný súper rýchlo podal ruku, obliekol si bundu a išiel radšej domov. Svojej opätovnej šance, zahrať si znova aj v tretej lige, som sa chcel chopiť čo najlepšie a pomôcť tímu aspoň polbodom. Dostal som však oproti mne veľmi silného súpera Michala Rusnáka (1825F), ale určite to nebol z mojej strany len tak odovzdaný výkon a som aj rád, že som si mohol zahrať aj proti takémuto silnejšiemu súperovi a nazbierať tak cenné skúsenosti. Škoda dvoch či troch nepresných ťahov v dôležitom momente partie, ktoré mi potom v dobrom chlapi v krčme vyčítali, pretože to nevyzeralo tak hrozne, ale zrejme väčšia kvalita súpera a moje nedostatky sa museli ukázať. Od tohto momentu tak bolo jasné, že v tomto zápase nebodujeme a ostalo dohrať posledné dve partie. Druhý celý bod a tak aj posledný zaznamenal pre nás Ľubo Molnár po takisto veľmi pekne zvládnutej partii, keď súperovi (Ľuboš Kekely 1970F) nedal najmenšiu šancu. Ľuba trocha ráno rozladila správa, že ide hrať s bielimi, lebo mu bolo oznámené, že bude hrať na siedmej doske a tak sa na toto stretnutie pripravoval ako za čierneho. Ako už bolo avizované, v pôvodnej kapitánskej nominácii nastala zmena, ale Ľubo je natoľko skúsený hráč, že si poradil aj s takouto situáciou. No a poďme k poslednej sobotnej partii. Ukrutný boj zvádzal na druhej šachovnici Pavol Murín s Jaroslavom Matejovom (2069F), partia sa skončila niečo po 14. hodine poobede. Palo tvrdo drel, aby si vybojoval remízu v ťažkej pozícii, keď v koncovke prehrával o dvoch pikov, ale napokon to skresal na stratu jedného. Už keď to vyzeralo, že si náš hráč poctivo odsedel za šachovnicou to čo mal, dostatočne potrápil súpera, ktorý už svoju výhodu nevie pretaviť v celý bod, tak zrazu prichádza jedna malá nepozornosť, nepresný ťah a niekoľkohodinové snaženie môže ísť viete kam. Aj sám Palo bol po zápse smutný, ale nevadí, bojoval statočne a z každej partie sa predsa dá poučiť. Takto by som teda zhrnul naše účinkovanie v sobotnom zápase.

Nedeľa: CVČ Mladosť Žilina D 5:3 OŠK BZINY B

V nedeľu nás do Žiliny cestovalo len šesť. Jakub Homolka a Anton Šingliar ostali na noc v Žiline, takže sme sa nemuseli v autách tlačiť. Pôvodne mal aj toto stretnutie odohrať Ľubo Molnár, ale necítili sa zdravotne v poriadku a tak radšej ostal doma sa poliečiť. Roman teda ponechal pôvodnú zostavu zo soboty, ku ktorej sa pripojil Peťo Haluška. Ak by sa filmový režisér Tony Scott rozhodol natočiť pokračovanie filmu Déjà vu, tak ideálny námet má z tohto stretnutia. Ako prvý dohral svoju partiu Jano Péter, keď sa po desiatich ťahoch dohodol na remíze s Jozefom Turcelom (2031F). Keďže sa v tento deň hrala aj Extraliga, očakávalo sa, že by domáci nemuseli hrať v tak silnom zložení. Ako som sa však potom dozvedel, prípadná dnešná výhra by domácim zaručila postup do druhej ligy. Martin Zvarík (2311F) si chcel dať repete proti Romanovi Hrnčiarovi, ktoré dopadlo úspešne. Roman sám zhodnotil, že minule to v druhej ligre zahral s týmto súperom lepšie. Podobne aj Palo Murín sa nevyhol oveľa silnejšiemu súperovi, Matej Vyparina (2234F) poľahky svoju partiu vyhral. Peťo Haluška ideálne zastúpil Ľuba Molnára, keď razantne odmietol súperovu ponuku na remízu a napokon zdolal peknou hrou Vladimíra Šusteka (1963F). Ani v tomto zápase sa nedarilo Jurajovi Pechovi opäť s čiernimi farbami a podľahol Matejovi Stauderovi (1910F). Ja som nastúpil v odhodlaní opäť zabojovať, poučiť sa z chýb, ktoré som spravil v sobotu a odovzdať čo najlepší výkon. Žiaľ, ihneď v otvorení som to celé pokašlal a bolo len otázkou času, kedy sa zosypem ako domček z karát. Moj jediný prínos pre tím tak je ten, že môžem napísať tento dlhý román. Najťažšie je vyhrať vyhratú partiu. To sme už počuli mnohokrát a takisto mnohokrát sa to stáva v našom tíme. Doktor v sobotu mal vyhrať, ale odovzdal súperovi figúru. V tomto zápase sa už dostal do koncovky, kde mal jazdca a dvoch pešiakov, proti súperovému strelcovi, ale skončilo to remízou. Prakticky už o nič nešlo, takže to Tóno bral s humorom sebe vlastným a patrične si to aj sám okomentoval. Ostalo dohrať poslednú partiu na siedmej šachovnici medzi Radoslavom Šustekom (1881F) a Jakubom Homolkom. Kedže Jakub a ja sme ostávali v Žiline, tak sa ostatní už pobrali domov. Jakubova partia by mohla byť partiou zápasu, keď po peknej kombinácii získal dvoch pešiakov. Mladý súper však tvrdo ešte bojoval a hrízol statočne. Jakub však dotiahol partiu do víťazného konca a zrejme ako jediný z nás môže hovoriť o úspešnom víkende (2 zápasy = 2 výhry!)

 

Zrejme bolo niekte vo hviezdach napísané, že v Žiline nám tento víkend nebolo súdené uhrať ani jeden bod a každý z hráčov si vybral svoje horšie dni. Nevadí, nenechajme sa tým zlomiť, hoďme to za hlavu, nabudúce to bude lepšie!

 

                                                                                              Miroslav Revaj 

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *