II.liga, 8. a 9. kolo, Asi nám to nebolo súdené.

Cez víkend 2.-3. februára 2019 sa naše áčko postavilo súperom zo Zvolena a Vinice. Treba povedať, že naši bojovali ako mohli a miestami to vyzeralo, že by mohli dokonca aj vyhrať. Súperi prišli v zostavách, ktoré boli v pohode hrateľné, no nakoniec nám oba dni ostali iba oči pre plač.

Naše zostavy boli oba dni skoro rovnaké. Prvých sedem šachovníc sme nemenili iba na ôsmej šachovnici sobotu hral Ľubo Molnár a nedeľu Juraj Pecho. Prvú sedmičku tvorili: Marek Pniaczek, Roman Hrnčiar, Zuzka Milcová, Pavol Murín, Anton Šingliar, Pavol Palider a uzatváral ju Ján Péter. Ja, čoby rozhodca, som oba dni dozeral na priebeh a tak som mal vcelku dobrý prehľad, až na Marekove partie, kde som si nebol istý či úplne rozumieme danej pozícii. No poďme sa pozrieť na každý deň osobitne.

Sobotu Zvolen prišiel vo vcelku porovnateľnej zostave k tej našej. Rozdiely ela neboli až také veľké a vyzeralo to vcelku sľubne. Marekovu partiu na prvej doske som sa snažil sledovať, no bolo to nad moje sily. Mal som pocit, že tam len poskakujú a bude to remíza no Tóno mi vonku povedal, že Marek je hotový. Po návrate som zistil, že sa Marek naozaj vzdal. Tu vznikol jediný výsledok toho dňa, ktorý neskončil remízou. Škoda len, že to nebol bod v náš prospech. Roman na dvojke remízoval dosť ťažkú pozíciu, ktorá ak by sa hralo ďalej, mohla dopadnúť ešte stále rôzne. Na tretej doske sme mali súboj nežného pohlavia, ktorý skončil, podľa mňa, spravodlivou remízou. Keď sledoval ako svoju partiu potom rozoberali, všetky varianty ich viedli k remíze. Nemali sme čo vytknúť. Na štvrtej doske Paľo Murín prijal ponuku remízy súpera. Boli v časovke (asi 1 minúta proti 6 minútam) a po konzultácii mu bolo poradené, že má zobrať. Avšak druhý deň povedal, že ak by hral ďalej, asi by to vyhral. No bohužiaľ, kto to mohol v danej chvíli vedieť ? Ďalšie dve remízy,  ktoré boli spravodlivé, vznikli na piatej a siedmej šachovnici. Tam nebolo moc čo vytknúť. Možno sa teda pýtate, či tým na ôsmej a šiestej šachovnici bolo čo vytknúť. Nanešťastie, bolo. No nehovorím to so zlým úmyslom, pretože divákom sa vždy dobre mudruje, keď im o nič nejde. Šiesta šachovnica ponúkla krásnu partiu Paľa Palidera. Túto som veľmi rád sledoval a vyzerala vyhratá od predu aj od zadu. No po asi piatich hodinách a už asi značnom vyčerpaní sa z vyhratej pozície s dvomi spojenými pešiakmi stala remíza. To nás všetkých a som si istý, že hlavne Paľa veľmi zamrzelo, ale čo sa malo stať, stalo sa. Podobný priebeh mala partia Ľuba na osmičke. Súperovi zobral pár pešiakov a v koncovke s rovnakým počtom figúr ako na šestke skončila remízou. Všetci rátali, že výsledok týchto dosiek bude 2:0. Samozrejme si nedovolím tvrdiť, že tieto partie boli dôvodom našej prehry. Ak by boli skočili ako sa predpokladalo, iné šachovnice by možno nebrali remízy ale hrali. A tam je to vždy dvojsečné a šance by mali obaja hráči, či už vymyslieť niečo excelentné alebo niečo excelentne pokaziť.

Nedeľu Vinica prišla s dosť slabým spodkom a tak sme mali silní nádeje, že by sme mohli uhrať aspoň bod ak nie dokonca tri. Začalo sa v duchu veľmajstrovskej remízy na prvej doske. Marek prijal ponuku v šiestom ťahu a ja som ostal veľmi zmätený. Neskôr mi Roman povedal, že ich pozícia bola asi 15 ťahová teória, čo Marek vedel avšak nemal ju až tak dobre naštudovanú a preto túto ponuku remízy prijal. Roman na dvojke bol značne spoločensky unavený a tak mu ani dve kávy nepomohli. Súper ho ani chvíľu nešetril a dobil ho učebnicovým spôsobom. Romanove figúre mohli len stáť a pozerať sa ako sa na nich valí jedna hrozba za druhou. Asi by Roman mal prehodnotiť svoje otvorenie za bielych. Každý sa na neho pripravuje a potom to takto vyzerá. Tretiu dosku pre teraz preskočíme pretože tá skončila ako posledná a rozhodujúca. Na trojke Paľo Murín už po pár ťahoch tvrdil, že sa necíti úplne dobre, pretože sa dostal do nejakého gambitu, ktorý dobre nepoznal. Súper tak svoju iniciatívu pretavil do troch pešiakov a pod takým tlakom sa Paľo nakoniec vzdal. Na piatej šachovnici Tóno zabetónoval pozíciu a výsledná remíza bola úplne jasná a očakávaná. Šiesta šachovnica a Paľo Palider opäť ponúkli, nádhernú partiu. Paľo ak som dobre videl obetoval jazdca za obrovský tlak na súpera. A jeho figúry neboli jediná vec, ktorá súpera tlačila. Na asi 10 ťahov mal jeho súper len 3 minúty. Doslova sa triasol od nervov a nemôžem povedať, že na jeho mieste by som sa cítil inak. Tlak figúr a neustále hrozby + časovka, no klobúk dole, že to doťahal tak ďaleko. Avšak 2 ťahy pred tým ako by sa dostal z časovky prišla obrovská chyba a Paľo pre pobavenie publika počkal s jednoťahovým matom, ktorý na šachovnici vznikol. Súper sa mohol len chytať za hlavu, no ako som povedal, časovka ho držala pod tlakom a takéto veci sa stávajú. Na sedmičke Jano Péter sa dostal do pozície s rôznopoľnými strelcami a pešiakom menej. Tu sa nedalo čakať nič lepšie ako remíza a sám povedal, že ak by to súper zahral korektne, zrejme by vyhral. Osmička ponúkla ďalšiu chuťovku v podaní Ďuriho Pecha. Hral krásne, šachy, podľa môjho skromného názoru, bez jedinej slabšej chvíle. Súpera tlačil až do bodu keď prišiel asi skrat a začal púšťať jedného pešiaka za druhým. Potom prišlo pár šachov a zisk figúr. Ďuri videl všetky najlepšie ťahy v danej pozícii a za asi 5-6 ťahov bol jeho súper pripravený rezignovať. Tu sa zastavme a rekapitulujme čo vieme. Stav je 3,5/3,5 a ostáva Zuzkina partia. Ďalší dôležitý fakt je, že posledná dohraná partia v tomto bode bola tá Paľa Palidera. A ešte chvíľu pred jej koncom mala Zuzka ponúknutú remízu. Avšak, keďže ešte nebola tá Paľova dohratá a vyzeralo to všeliak, rozhodla sa po konzultácii s kapitánom, ktorý jej povedal, že sa má rozhodnúť podľa toho ako sa cíti, že zabojuje. Chvíľu na to však prišla spomínaná chyba a remíza by nám stačila. Zuzka aj ponúkla, no súper už nechcel a chcel vyhrať. Dostali sa do pozície, kde sa mohla len brániť a nemohla moc ťahať figúrami, pretože všetko držali tak ako bolo treba. Súper si teda vylepšil pozíciu až do bodu kedy sa dostal k zisku figúry s pešiakom navrch kde sa samozrejme Zuzka vzdala. Nemohla vedieť, že by tá remíza stačila a osobne by som povedal, že je dobre, že to skúsila a nevzdala sa. Nepozerala na svoju partiu ale na celkový stav tímu a rozhodla sa hrať. Aj preto jej nepatrí ani pol zlého slova, ba naopak mali by sme byť vďačný, že máme aj takýchto hráčov resp. hráčku.

Konečné zhrnutie je teda, že oba dni nám unikli tesne 3,5/4,5. Po tomto dvojkole sme sa prepadli na poslednú priečku v tabuľke. Nič však nie je ešte stratené. Od predposlednej Bystrice nás delí len jeden bod a všetko rozhodne posledné dvojkolo 6.-7. apríla, kedy sa postavíme aj tejto Bystrici. Môžeme len dúfať, že sa naša smola konečne stratí a my zažiarime a zachránime sa pred vypadnutím.

Jakub Homolka

Komentáre

Comments 1

  • Škoda hlavne tej soboty. Partia Luba a Pala boli vyhraté. No ako Roman hovorí: “Najťaššie je vyhrať vyhratú partiu.” Chlapci to však ešte stále majú vo svojich rukách. Držíme palce.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *