Druhé dvojkolo II.ligy

Po úspešnom úvode 2. ligy , keď sme vyhrali v Banskej Bystrici a v Ružomberku pokračovala cez víkend 16. a 17.11. 2. liga svojim  3. a 4. kolom.  Keď bolo zverejnené losovanie 2. ligy bolo pravdepodobné, že budeme musieť niekde prenocovať, keďže nás čakali súperi v sobotu vo Zvolene a v nedeľu v obci Vinica, ktorá leží pri slovensko – maďarských hraniciach.

Pred víkendom bolo treba vyriešiť zopár otázok kde prenocujeme a či vôbec, lebo Paľo Murín sa chcel pôvodne vrátiť. Ďalšou otázkou bolo či nás posilní  Marek Pniaczek. Marekovmu otcovi som počas 2. kola hovoril, že vo Zvolene a hlavne vo Vinici si dobre zahrá, veď ho tam mal čakať intermajster  IM Galyas Miklos (2478). Otázne bolo aj to či si Jano Hyll zariadi víkend tak aby nás mohol posilniť, keďže už dávnejšie bolo známe, že tohto dvojkola sa nezúčastní Anton Šingliar ani Peter Haluška. Keďže odpovede na tieto otázky mali definitívne padnúť až v stredu oslovil som ďalších našich hráčov, ktorí súhlasili s prípadnou nomináciou  (Juraj Pecho ,Vlado Salva).

V stredu sme dostali dobrú správu o tom, že nás posilnia všetci legionári. Palo Murin ako šofér jedného auta sa nakoniec rozhodol, že si zoberie na starosť Pniaczka, Milcovú a Hýlla a že prenocujú v obci Vinica. Ja ako šofér druhého auta som už dávnejšie objednal ubytovanie vo Zvolene na Internáte Technickej univerzity. Vo štvrtok ešte Jano Péter, keď zistil, že je nás dosť dal prednosť Jurajovi Pechovi. Takže nakoniec v druhom aute išli Palider, Pecho, Molnár a Hrnčiar. V aute sme si na  Zvolen verili  a  po prípadnom úspechu vo Zvolene sme chceli zabojovať proti silnej Vinici o 1.miesto v tabuľke. Nakoniec všetko dopadlo inak. Vo Zvolene sme tesne prehrali a vo Vinici sme vysoko vyhrali so šachovými nadšencami z obce a okolia.

V sobotu sa zápas odohral na starom internáte vo Zvolene.  Súperom chýbal Ondrej Vacek, S ktorým som vlani ledva remizoval. Prvá dohrala Zuzka Milcová na tretej šachovnici. Partia skončila z môjho pohľadu u Zuzky nezvyklou rýchlou remízou. Do vedenia sme sa dostali vďaka Pavlovi Paliderovi, ktorý to na Jána Šulka vie. Palov súper mal slabého pešiaka d5 na ktorého si musel súper dávať pozor. Keď sa neskôr k problémom s týmto pešiakom pridružili aj problémy so slabým kráľom získal Palo rozhodujúcu iniciatívu a partiu vyhral. Na siedmej šachovnici nevyšla partia Ľubovi Molnárovi. Ľubo to v podstate nehral zle, ale v istom momente v partii akoby stratil nit. Raz mal plán, že osadí jazdca do centra, následne však tento plán zmenil a dostal sa do problémov z ktorých sa už nevedel vymotať. Ďalší v poradí dohral Ján Hyll . Jano dobre začal mal krásne osadeného koňa v centre šachovnice a nič nenasvedčovalo tomu, že by to mal prehrať. Neskôr v priebehu partie niekde stratil pešiaka a súperov strelec bol zrazu lepší ako Janov krásny jazdec zo začiatku  partie. Súper si túto výhodu už postrážil a prehrávali sme 2,5:1,5.  Ja som hral s WFM Stelou Sánkovou klasické Birdové otvorenie, kde po mojej malej rošáde sa súperka rozhodla vyštartovať proti môjmu kráľovi ťahmi h6 a g5. Bolo jasné že súperka chce hrať veľkú rošádu a následne vežami podporovať postup týchto pešiakov. Ja som na súperku nečakal a pripravoval som otvorenie c stĺpca na ktorom sa nachádzal súperov kráľ. V priebehu partie som získal pešiaka na f stlpci ale za to sa súperke otvoril g stĺpec pre jej veže a podarilo sa jej osadiť svojho jazdca na e4 odkiaľ hrozili nepríjemné obete na poli g3 pred mojim kráľom. Obom sa podarilo zrealizovať svoj plán. Súperka otvorila g stĺpec ja zase c stĺpec a v tomto momente som si pravdepodobne nevšimol výherný ťah – Dh3 šach miesto toho som zahral cxb7 šach čo viedlo len k remíze. O vyrovnanie zápasu sa postaral Pavol Murín. Paľo získal v partii pešiaka. Partia neskôr prešla do koncovky ťažkých figúr. Vyzeralo to tak, že sa súper bude ešte dlho brániť, ale k našej spokojnosti si súper nevšimol, že dostáva  mat.

Za stavu 3 : 3 sa dohrávali už len dve partie, ale nestáli sme v nich vôbec dobre. Juro Pecho v priebehu partie stál celkom dobre. Sám Juraj si myslel , že stojí výrazne lepšie a vtedy prišiel ten osudný ťah jazdcom Jh2, čím prestal kryť pešiaka d4. Strata tohto pešiaka mala stáť Juraja partiu. Aj keď súper  nerealizoval svoju výhodu najlepšie, stále si udržoval výraznú výhodu. Keď si súper vytvoril dvojicu voľných pešiakov ktoré prešli už na 3. resp. 2.radu už asi nikto neveri, že by Juro túto partiu zachránil. V tejto beznádejnej pozícii navrhol remízu a div sa svetu súper prijal. Udialo sa tak po konzultácii s kapitánom domácich Jánom Šulkom, ktorý dobre vedel o zlej pozícii nášho Mareka  Pniaczka na 1. šachovnici a preto súhlasil s prijatím remízy. Takže posledný dohrával Marek beznádejnú pozíciu. V priebehu partie Marek nestál vôbec zle, ale priveľká túžba vyhrať ho priviedlo k myšlienke obetovať dva pešiaky čo asi nebolo správne, ale ako sa hovorí nevyskúšaš  – nevieš. Nevyšlo to nevadí, možno zajtra porazí nejakého maďarského majstra. Prehrali sme 3,5 :4,5 a mohli sme sa postupne psychicky naladiť na silnú Vinicu, veď v Žiline v prvom dvojkole hrala ich prvá pätka.

Palo s našimi legionármi odcestoval prenocovať do Vinice a my ostatní sme sa ubytovali na novom internáte a išli sme sa naobedovať do neďalekého penziónu Almada.  Pod vplyvom eufórie, že remizoval nezremizovateľné, ale hlavne za dobre odvedenú prácu čašníkov a kuchárov v Almade ohodnotil Juraj tento penzión 5-timi hviezdičkami. Do Almady prišiel aj Ján Bakalár so šachistami z Rajeckých Teplíc, ktorí akurát prišli zo zápasu s Vinicou. Vinici v tomto zápase chýbali prví traja hráči. Naše šance na úspech stúpli a preto sme si mohli v kľude vychutnať futbalový zápas Chorvátsko Slovensko 3:1. Snáď zajtra lepšie zahráme ako tí naši futbalisti.

V nedeľu za pomoci Ľubovej a Jurovej navigácie a mojej obozretnosti sme sa cestou vyhli všetkým nástrahám, hlavne srnkám ktoré nám zopárkrát prebehli cez cestu.  V hracej miestnosti sme sa dozvedeli prekvapujúcu zostavu súperov. Hráč na 1. šachovnici mal rating 1944 a na ostatných šachovniciach mali rating menší ako náš elovo najslabší hráč. Ich najsilnejší hráči z Maďarska pravdepodobne dali prednosť nejakej lukratívnejšej zahraničnej lige. Takže zrazu sme boli veľkými favoritmi zápasu, ale bolo to potrebné potvrdiť za šachovnicou. Papierové predpoklady začal napĺňať Juraj Pecho následne Ján Hýll. Ostatní súperi kládli húževnatejší odpor, ktorý prelomil ako prvý Pavol Palider. Po ňom si zdvihol sebavedomie Marek Pniaczek. O celkovom víťazstve rozhodol Pavol Murín. Nasledovala  Zuzana Milcová. Najkrajšiu partiu tohto zápasu mohol mať Ľuboš Molnár, samozrejme , keby ju vyhral. Mal tri figúry za dámu a rozhodujúci útok. Pri realizácii tohto útoku sa Ľubo zamotal . Nevšimol si prípich strelca dámou.  Po strate strelca sa súperovi rozohrali veže a partiu musel ako jediný vzdať Ja som dohrával ako posledný.  Súper mal v tejto partii v jednom okamihu možnosť stáť, podľa Mareka a následne aj doma v analýze podľa rybky oveľa lepšie. Súper mohol prejsť do pozície kdeby mal dámu proti mojim dvom vežiam, ktoré by však na moju smolu nemali dostatočnú súhru. Partiu sa mi našťastie podarilo previesť do vežovej koncovky s dvoma pešiakmi viac a pomerne ľahko ju vyhrať. Potvrdili sme teda papierové predpoklady a vysoko sme vyhrali 7:1.

Paľo Murín následne po partii vybavil spoločný obed v jednej z tunajších reštaurácii. Pri obede bol jedným z najspokojnejších hráčov Marek, lebo sa mu po dlhých mesiacoch podarilo konečne vyhrať a mne aspoň odľahlo za to že na nás nebude nadávať, že  sme ho ťahali na maďarské hranice aby si nakoniec zahral iba s priemerným šachistom.

A nakoniec čo by to bol za výlet, keby sme vo Vinici nenavštívili aj nejakú tú vinicu. A tak sme využili pozvanie jedného z domácich šachistov do pivnice na koštovku jeho domácich vín čapovaných z dubových sudov. O tretej poobede s troma bodmi a niekoľkými litrami kvalitného vína sme sa vybrali na troj-hodinovú cestu domov.

V tabuľke sme momentálne druhí, tri body za prvým Zvolenom.

Najbližšie dvojkolo ktoré sa odohrá 14. a 15.12 . ukáže či budeme môcť pomýšľať na najvyššie priečky. V sobotu budeme hrať vonku s hratelnými Rajeckými Teplicami a v nedeľu konečne doma s nepríjemnými hráčmi zo Žiliny.

Roman Hrnčiar